Prečo sa plesne v športovom prostredí držia práve športovcov
Svrbenie medzi prstami na nohe po tréningu mnohí športovci odbavia slovom „odreté“ a veria, že zmizne do rána. Opakované svrbenie, mokvajúca koža medzi prstami či šupinaté ložisko na chodidle sú však typické príznaky tinea pedis, mykózy, ktorú športovci poznajú ako atletickú nohu.
Huby potrebujú na rast teplo, vlhko a keratín, bielkovinu, z ktorej sa skladá koža a nechty. Presne to im športové prostredie ponúka. Podľa prehľadu Ilkita a Durdu (Critical Reviews in Microbiology, 2015) patrí tinea pedis medzi najrozšírenejšie hubové infekcie vôbec a jej výskyt rastie s časom stráveným v uzavretej obuvi a v spoločných šatniach. Nejde o zanedbanú hygienu, ale o kombináciu potu, uzavretej topánky a zdieľaného vlhkého prostredia.
Kde v športovom zariadení hrozí nákaza najviac
K nákaze nedochádza len pri priamom kontakte s chorým človekom. Dermatofyty prežijú na vlhkých povrchoch a podlahách hodiny až dni, preto sa najčastejšie prenášajú cez spoločné priestory a vybavenie, ktoré športovec zdieľa.
| Miesto | Prečo je rizikové | Ako sa chrániť |
|---|---|---|
| Spoločné sprchy | vlhká podlaha, bosé nohy po cvičení | vlastné žabky v sprche |
| Šatne a lavičky | koža sa dotýka povrchov, na ktorých sedela bosá pokožka | nesadať na lavičku nahou kožou, podložiť uterák |
| Okolie bazéna a vírivky | chôdza naboso po premočenej dlažbe | po plávaní utrieť chodidlá dosucha |
| Fitnes a joga podložky | pot a teplo tela na spoločnej podložke | vlastná podložka, po použití dezinfekcia |
| Sauna | teplo a vlhko, spoločné sedenie | vlastný uterák, nesedať priamo na drevo |
| Žinenky pri bojových športoch | bosé nohy, trenie a odreniny | tréning v športovej obuvi alebo dôkladné osušenie |
Všade platí jedno pravidlo: suchá a čistá koža je pre huby nehostinné prostredie. Riziko sa nedá odstrániť vyhýbaním sa športu, ale dá sa výrazne znížiť jednoduchými návykmi.
Pot, ponožka a topánka: prostredie, ktoré hubám vyhovuje
Kľúčové bojisko je vnútri topánky. Chodidlo má na malej ploche veľa potných žliaz a pri tréningu sa potenie niekoľkonásobne zvyšuje. Keď pot nemá kam uniknúť, koža medzi prstami premoká, zmäkne a jej ochranná bariéra sa naruší — dermatofytom potom stačí na prenikanie jemná odrenina.
Druhý faktor je obuv. Ponožka, ktorá zostane vlhká aj hodiny po tréningu, a topánka sušiaca sa v športovej taške do ďalšieho dňa vytvárajú ideálny inkubátor. Dôležitejšie ako materiál je, aby ponožky odvádzali vlhkosť a aby sa obuv medzi tréningami striedala a vetrala.
Ako spoznať, že ide o pleseň a nie o odretú kožu
Odretú kožu od plesne rozlíšite podľa správania a trvania príznakov. Pleseň sa nevylieči sama a zvyčajne svrbtí aj v pokoji. Typické prejavy:
- svrbenie medzi prstami, najčastejšie medzi štvrtým a piatym prstom;
- mokvajúca, biela a zmäknutá koža v medziprstových priestoroch;
- olupovanie, šupiny a drobné praskliny na chodidle;
- začervenanie, pálenie a niekedy aj nepríjemný zápach;
- pri tinea cruris svrbiaca červenkastá škvrna v slabinách s ostrým, mierne vystúpeným okrajom.
Ak po dvoch týždňoch dôsledného sušenia a hygieny príznaky neustúpia, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o pleseň. Vtedy patrí do rúk lekárovi, nie do samoobslužnej liečby naslepo.
Preventívny protokol: čo naozaj znižuje riziko
Prevencia u športovca funguje, keď sa stane rutinou po každom tréningu, nie príležitostným veľkým upratovaním.
- Po tréningu sa osprchovať a medzi prstami utrieť do sucha vlastným uterákom.
- V spoločných sprchách a pri bazéne nosiť žabky, nikdy nie bosé nohy.
- Ponožky meniť po každom tréningu, preferovať rýchloschnúce materiály.
- Striedať obuv — minimálne dva páry na striedanie, každý pár nechať uschnúť.
- Obuv raz za čas vydezinfikovať sprejom alebo vložkami proti hubám.
- Používať vlastný uterák, žiletky a pilník na nechty.
- Kontrolovať chodidlá a nechty, nechty strihať rovno bez zarývania.
- Pri cukrovke, silnom potení alebo oslabenej imunite byť ostražitejší.
Žiadny z týchto krokov nie je sám o sebe dokonalý, ale ich kombinácia výrazne znižuje šancu, že sa huba uchytí.
Keď prevencia nestačí: masť, krémy a kedy tabletky
Ak sa pleseň objaví, liečba začína lokálnymi antimykotikami — masťami a krémami s terbinafínom, klotrimazolom alebo ekonazolom. Cochrane prehľad El-Goharyho a kolegov (Cochrane Database of Systematic Reviews, 2014) potvrdil účinnosť topických antimykotík pri tinea cruris a tinea corporis; kľúčom je pravidelná aplikácia na suchú kožu, ideálne po osprchovaní, a aspoň dva týždne po ústupe príznakov.
Tabletky prichádzajú na rad pri rozsiahlejšom postihnutí, postihnutí nechtov alebo opakovaných návratoch. Moriarty a kolegovia v BMJ (2012) upozorňujú, že dlhú liečbu treba potvrdiť vyšetrením, pretože neliečená alebo nesprávne liečená pleseň sa vracia. Perorálne antimykotiká sú viazané na lekársky predpis a správnu dávku aj dĺžku určuje lekár.
Kedy k lekárovi a čo hradí poisťovňa
Cesta je rovnaká ako pri iných kožných problémoch: praktický lekár vás v prípade potreby odošle k dermatovenerológovi a vyšetrenie aj prípadnú liečbu hradí zdravotná poisťovňa. Na Slovensku pokrýva návštevu odborníka aj e-recept na perorálne antimykotiká; samotné masti sú dostupné v lekárni bez predpisu približne za 5 až 12 eur.
Návštevu lekára neodkladajte, ak sa pleseň šíri, postihuje nechty, máte cukrovku, oslabenú imunitu alebo ak lokálna liečba nezaberá do dvoch až troch týždňov. Včasná a správna diagnóza je rýchlejšia a lacnejšia než opakované návraty.